neděle 19. ledna 2014

Prvý týždeň na hrade - zhrnutie

Tak, prvý týždeň nám zbehol ako voda a ja mám v posledných dňoch veľkú chuť do písania (ten časopis nakoniec možno nebol až taký zlý nápad), tak prečo ho nejako nezhrnúť... Všetko sa nám tak nejak rozbieha, začínam trocha viac spoznávať prvákov, aj keď pokiaľ by nenosili fakultné plášte, nemal by som šancu kamkoľvek ich zaradiť. Zdá sa, že v Nebelvíre sa tento rok zišla celkom zaujímavá parta, minimálne chlapci sú v pohode, dievčatá veľmi nepoznám. Včera okolo obeda sa z piateho poschodia ozýval podivný buchot, za pár minút sa tam zhromaždila hromada ľudí (ako vždy, keď sa čokoľvek deje) vrátane mňa. Po chvíľke blúdenia sme našli centrum diania, spoza akejsi sochy vytiahol Matt Mason Devona, ktorý bol v dosť žalostnom stave, vyzeral akoby mal každú chvíľku omdlieť. Neviem o čo tam šlo, no aspoň všetko dobre dopadlo a bol v poriadku.

Keď som sa vrátil neskôr na izbu, konečne som tam našiel Bena. Neviem kde trčal prvý týždeň, ale som rád že bol späť, jeho sarkastické poznámky mi začínali chýbať. Konečne som mal možnosť dať mu krabicu v ktorej sa nachádzala kompletná výbava Írskej metlobalovej zostavy + 2 plagáty Moranovej a Lyncha. Vyzeral úprimne prekvapený (celkom živo mi to pripomenulo scénu, kedy všetci dostali na večeru u neho doma normálne jedlo, len mne kúpil mrkvu, tváril sa dosť podobne ako vtedy ja). Keď som sa ho spýtal kde doteraz trčal, len čosi vyhýbavo zamumlal o plagáte na stene. Typický Ben. Po chvíľke som sa odpratal preč, očividne chcel byť sám, kedže zamyslene hľadel von oknom.

Šiel som ako inak do klubu, kde som skontroloval články, ktoré máme zatiaľ pripravené do prvého čísla. Dal som ich späť do truhly a začal spomínať na ľudí, ktorí už na hrade nie sú. Čo je horšie, nie je tu ani Mike, ktorá tu ale byť mala, neviem čo ju zdržalo, dúfam že je v poriadku. Myšlienky mi zaleteli aj k Andrewovi a Rosalie, teraz ľutujem, že som nemal možnosť rozprávať sa s nimi viac, obaja sú už kdesi v zahraničí a pravdepodobne ich už nikdy neuvidím. Tak to už občas v živote chodí... Neviem či som už spomínal, že tento rok máme "drobné" zmeny v rozvrhu. Najprekvapivejší je asi Alert, ktorý nás učí tri predmety, ak si dobre pamätám. Na druhej strane ma prekvapilo, koľko toho vie o čiernej mágii, po hodine sme sa pár minút rozprávali a dokonca sa tváril celkom priateľsky, možno nakoniec nie je taký zlý, za akého ho skoro všetci považujú.

Asi v utorok som do klubu nabral posledných dvoch členov, Emily a Rosie. Myslím, že obe budú platnými členmi, Emily som to spomínal ešte v lete a Rosie... tá sa tam vlastne ocitla možno mierne proti svojej vôli, kedže ju tam dotiahla na môj príkaz Nell. Ale keď sme jej všetko pekne vysvetlili, bolo to v poriadku. Po pár minútach sa už všetci (okrem mňa) výborne zabávali na tom, ako sa mi páči profesorka Senter a podobné hlúposti. Vedel som, že byť jedinou osobou mužského pohlavia bude zložité, ale takúto záplavu narážok, vtípkov a hlúpych poznámok som naozaj nečakal. Obzvlášť ak sa zíde kombo v zložení Rosie + Aliss + Nell, je to hotová katastrofa. Po mojich chabých pokusoch vysvetliť im, že za Senter som párkrát bol z čisto študijných dôvodov to bolo ešte horšie a tak som to vzdal. Skoro som porušil svoju dlhoročnú tradíciu o červenaní, ja sa sakra nikdy nečervenám! (ešteže bola v miestnosti taká tma)

Rosie inak trávi v klube dosť času, už na prvý pohľad je jasné, že ju neustále otázky o Dannym unavujú a idú na nervy. Ani sa jej nečudujem, keď som sa v piatok večer v noci prebudil a uvidel ju sedieť opretú o poličku s knihami v dosť zlom stave, bolo mi jej celkom ľúto. Je to dosť samotárska osoba, no dá sa s ňou výborne rozprávať o všetkom možnom. Kedže je od muklov, dozvedám sa každý deň kopec nových vecí (neuveriteľné čo tí muklovia dokážu vymyslieť!), ja jej na oplátku rozprávam o živote na hrade a mágii. Je to fajn, takto si zaspomínať na minulosť a zároveň ponúknuť novú informáciu niekomu, kto o čomsi takom doteraz nepočul. Je len dobré, ak príde na iné myšlienky, začiatky na hrade sú pre každého ťažké, hlavne za takýchto okolností...

Žádné komentáře:

Okomentovat