Boj o život (Matt)

Je hlboká noc, dievčatá konečne zaspali, no ja už znova zaspať nedokážem. Účinky elixírov asi vyprchali, pretože bolesť v nohe sa opäť začína naplno ozývať. Nie som ale žiaden slaboch, tak to do rána vydržím a keď budeme hore všetci, pôjdeme do nemocnice.  Keď sa na seba pozriem, vidím škrabance, zaschnutú krv a dohryzenú nohu (napoly vyliečenú vďaka rýchlemu zásahu Alashamy.) Možno by som mal priblížiť, ako sa to vlastne stalo..

Prázdniny ubiehali v pokojnom duchu, nič zvláštneho sa nestalo a ja som sa čoraz viac začínal nudiť. S Bell sme pochodili snáď všetko čo sa dalo, postávanie pri vode už takisto začínalo strácať svoje čaro a ja som čoraz častejšie schádzal do podzemnej miestnosti kúsok za Kotlom. Ozývalo sa odtiaľ vytie psa a nejaké zvuky, po podlahe pobehovali krysy a tak mi logicky hneď napadlo, že sa za tými dverami niečo ukrýva. Aj keď som tam chodil búchať každý deň, nikdy sa mi nepodarilo otvoriť ich. Jedného večera mi George oznámil, že na jeho pár priateľov odtiaľ vybehol nejaký chlap, usúdil by som že bezdomovec. Zaujalo ma to a tak sme s Bell postávali na stene čoraz častejšie a pozorovali pozemok. Aké bolo naše prekvapenie keď sa jedného dňa na pozemku skutočne objavil už spomínaný chlap. Hrozne páchol, pohyboval sa akosi čudne a reč sa mu plietla, no stále kričal čosi o tom, že tam nemáme čo robiť a že nás zabije. Spočiatku nám pripadalo vtipné podpichovať ho z bezpečia steny, keď sa však začal na ňu šplhať, vzali sme nohy na plecia a utiekli.

Mal som neblahé tušenie, že tým situácia ešte vôbec nieje uzavretá a po dni strávenom s Bell sme sa rozhodli, že to tam ešte skontrolujeme. Vyliezli sme na stenu a pozorovali pozemok. Aké bolo naše prekvapenie, keď sme tam už chlapa nenašli. Namiesto neho tam bol obrovský čierny pes, Bell sa dokonca zdalo že mal okolo papule penu (skutočne mal, ako som neskôr bohužiaľ pocítil..). Zo žartu som sa Bell opýtal, či by si podľa nej vybral nás, alebo jedlo, ak by mal na výber. Odpovedala že nás a z chuti sme sa zasmiali (áno, mala pravdu, skutočne si vyberá radšej ľudské mäso). Pozrel som na ňu a hneď som vedel, že myslí na to, na čo aj ja. Bežali sme na ubytovňu, vzala nejakú šunku a párky a už sme aj postávali na stene a hádzali jedlo dole. Nič sa nedialo, tak sme si šli na chvíľku sadnúť. Mal som ale zvláštny pocit, že to predsa len treba skontrolovať a tak sme sa opäť vyškriabali na stenu.

Zamrazilo ma, keď som si všimol že jedlo je preč. Nanešťastie, v tej chvíli som dostal najhorší nápad v živote a po stene som sa posúval čoraz bližšie k pozemku. V ruke som držal lucernu, už ani neviem čo sa stalo, viem len, že sa mi zatočila hlava, poškymol som sa a ocitol som sa na zemi. Spadol som tak nešťastne, že som nemohol poriadne chodiť, no predsa som sa škriabal na nohy a trielil späť k stene. Neskoro. Tá beštia na mňa skočila skôr než som stihol čokoľvek spraviť a už to šlo rýchlo.. Rukami som si aspoň zakrýval tvár, jemu to očividne bolo jedno, zahryzol sa mi do nohy, štekal, driapal a ja som len kričal a kričal.. Po druhýkrát v živote som sa cítil úplne bezmocný, no z posledných síl som ho párkrát kopol do hlavy a po pár kopancoch zrazu zaskučal a ušiel. To však neriešilo otázku dohryzenej nohy a straty krvi. Už ani neviem ako sa tam zrazu zjavila Alashama, premiestnila ma do Kotla (páni, nikdy som nepredpokladal že prvé premiestnenie bude pri takejto príležitosti.)

S problémami som si sadol na stoličku, vystrašené pohľady ľudí okolo som si všímal len napoly. Alashama do mňa začala liať rôzne hnusné brečky, jedna chutila horšie ako druhá, no bolesť pomaly ustúpila a krvácanie prestalo. O chvíľu sa tam náhodou zjavila aj Ros z Munga, tá mi priniesla takisto nejaký elixír, už ani neviem proti čomu. Bol som im všetkým veľmi vďačný a donekonečna som sa ospravedlňoval. Primiestnil sa tam aj Lucas, očividne bol trochu mimo, no nevenoval som tomu priveľa pozornosti, úplne mi stačila tá noha. Dievčatá mi pomohli na izbu, veľmi pravdepodobne som začal z toho množstva elixírov hovoriť nejaké blbosti, pretože Bell sa mi obrátila chrbtom a Cari sa len chichotala. Neviem či vôbec vedia, aký som im vďačný za moju záchranu, dnes im to budem musieť povedať.. Už sa nemôžem dočkať nemocnice, dúfam že tá bolesť sa dovtedy príliš nezhorší, už aj tak je to dosť zlé. Snáď tam nebudem musieť ostať ležať, nemocnice som si na hrade užil až priveľa..